Osudný asteroid
14.11.2012 20:41
Osudný asteroid
Je veľa teórií o konci sveta a jednou z nich je aj dopad veľkého asteroidu, ktorý by vymazal zo Zeme celé ľudstvo. Zem zažila vo svojej pradávnej histórií, keď sa formovala do dnešnej podoby, už veľa kozmických kolízií. Po vzniku života na Zemi však poznáme dve katastrofy, ktoré sa tu nezmazateľne odohrali. Jedna asteroidálna hypotéza a druhá už zaznamenaná počas ľudskej existencie.
Prvá hypotéza o kozmickej kolízií je známa z osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy s ňou po prvýkrát prišli geofyzici Walter a Louis Alvarezovci. Podľa ich teórie pred 65 miliónmi rokov narazil asteroid do oblasti dnešného mexického polostrova Yucatán. Priemer tohto asteroidu odhadli na desať až dvadsať kilometrov. Táto zrážka mala za následok masové vymieranie najrôznejších druhov živočíchov a tiež vtedajších vládcov našej planéty – dinosaurov.
Druhá zrážka, už zaznamenaná, sa stala na konci júna roku 1908, kedy sa nad sibírskou tajgou prehnala ohnivá guľa. Explodovala neďaleko rieky Tunguzky a zdevastovala viac ako dvetisíc kilometrov štvorcových kilometrov lesa. Tunguzský meteorit rozjasnil nočnú oblohu nielen na Sibíri, ale vo veľkej časti Európy a v celej Strednej Ázii. Sila výbuchu bola väčšia ako dvadsať megaton.
Aká je pravdepodobnosť, že sa takéto katastrofy zopakujú niekedy v krátkej budúcnosti?
Kozmický priestor je plný kamenia, asteroidov, komét a rôznych zvyškov, ktoré tu zostali po vzniku slnečnej sústavy. Tieto zvyšky sa neustále medzi sebou a planétami zrážajú, a samozrejme neobídu ani našu planétu Zem. Niektoré sú malé ako hrášok a pri dopade úplne zhoria v atmosfére našej planéty, ale väčšie telesá zhoria len čiastočne a dopadnú na povrch Zeme ako meteority.
Astronómovia poznajú asteroidy, ktorých dráhy sa pretínajú s dráhou Zeme, čo teda znamená, že ku kolízii s našou Zemou môže dôjsť v blízkej alebo v ďalekej budúcnosti.
Asteroidy v blízkosti Zeme sú relatívne malé a spozorovať takéto miniasteroidy nie je vôbec ľahké. Aj malé asteroidy však môžu narobiť veľa škody, keď napríklad asi pred 20 až 50 tisícmi rokov narazil na Zem meteorit s priemerom asi 30 metrov. Kráter, ktorý po sebe tento meteorit zanechal má priemer 1,2 km a hĺbku 183 metrov. Volá sa Barringerov kráter a nachádza sa v Arizonskej púšti a patrí medzi tie najznámejšie.
V súčasnosti sa viaceré ďalekohľady prispôsobili na hľadanie takýchto asteroidov a astronómovia postupne zostavujú katalóg takýchto telies. Hlavný projekt má názov Spaceguard, a na dvadsaťpäť rokov sa doň bude investovať 50 miliónov dolárov. Tento projekt má za úlohu identifikovať 90% asteroidov v blízkosti Zeme s priemerom asi 800 metrov a väčším.
Jednou stránkou katastrofy je nájdenie asteroidu a druhou jeho zničenie, čo je omnoho ťažšie. Spomeňme si len na katastrofický film s Bruceom Willisom - Armageddon, koľko tam bolo návrhov na zničenie asteroidu. Podobných návrhov je množstvo a patria medzi ne: zničenie asteroidu jadrovými zbraňami, rozdrvenie asteroidu umiestnením siete s wolfrámovými strelami do jeho dráhy alebo odtiahnutie asteroidu vesmírnou loďou. Najlepší spôsob však bude zavŕtať sa do asteroidu. Daniele Fargion z Univerzity La Sapienza v Ríme navrhol riešenie, ktoré je podľa odborníka na asteroidy zo Southamptonskej univerzity Nicka Baileyho, veľmi elegantné.
Fargion navrhuje z vesmírnej lode spustiť na asteroid rakety s jadrovým pohonom a skrutkovitým hrotom, ktoré by sa doň zavŕtavali. Pri vŕtaní by rakety vypúšťali do vesmíru veľkou rýchlosťou vyťažené kamenie, čím by sa dosiahol rovnaký efekt ako pri štarte rakiet do vesmíru. Táto energia by stačila na odklonenie asteroidu z nebezpečnej dráhy.
Za desať rokov by rakety vyvŕtali z asteroidu kubický kilometer kamenia a odklonili by ho o tridsaťtisíc kilometrov. Podľa Baileyho to však má jeden háčik. Takéto riešenie sa dá využiť len pri asteroidoch z pevnej skaly ak nie je zložený z viacerých kusov skál, ktoré spolu držia len gravitáciou asteroidu. A ďalší problém niektorých asteroidov je to, že rotujú.
Preto skupina amerických vedcov, vzhľadom na to, že štruktúru väčšiny asteroidov poznáme len veľmi málo, navrhuje postaviť malé a lacné sondy, ktoré by sa vyslali do pásma asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Tam by táto vesmírna flotila sond monitorovala a skúmala vybrané asteroidy, a získali by sa tak potrebné informácie o týchto nebezpečných vesmírnych telesách.
Projekty, ktoré majú za úlohu sledovať vesmírne telesá ohrozujúce našu planétu si môžu pripísať už prvý úspech. Objavili totiž asteroid, ktorému dali príznačné meno Aphophis – podľa staroegyptského boha skazy. Aphophis by mal v piatok 13. apríla roku 2029 minúť Zem vo vzdialenosti len 30 tisíc kilometrov a v priemere má 390 metrov! Vesmírne agentúry NASA a ESA sa už začali pripravovať na toto stretnutie s asteroidom skazy.
Z histórie vieme, že asteroidy s priemerom 100 metrov do nás narazia po niekoľkých storočiach, s priemerom asi 1 500 metrov raz za milión rokov a taká katastrofická zrážka, ktorá vymietla zo Zeme dinosaurov približne každých 26 miliónov rokov. Inak povedané, pravdepodobnosť, že takáto udalosť nastane v 21. storočí je 1:10 000!
Najväčšou hrozbou teda pre ľudí na našej planéte sú menšie telesá s veľkosťou do sto metrov, pretože môžu udrieť kdekoľvek a kedykoľvek. To ako vážne beriete hrozbu asteroidov, závisí od toho, koľko myslíte na to, že sa s nimi zrazíme.
V I D E O :
Prvá hypotéza o kozmickej kolízií je známa z osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy s ňou po prvýkrát prišli geofyzici Walter a Louis Alvarezovci. Podľa ich teórie pred 65 miliónmi rokov narazil asteroid do oblasti dnešného mexického polostrova Yucatán. Priemer tohto asteroidu odhadli na desať až dvadsať kilometrov. Táto zrážka mala za následok masové vymieranie najrôznejších druhov živočíchov a tiež vtedajších vládcov našej planéty – dinosaurov.
Druhá zrážka, už zaznamenaná, sa stala na konci júna roku 1908, kedy sa nad sibírskou tajgou prehnala ohnivá guľa. Explodovala neďaleko rieky Tunguzky a zdevastovala viac ako dvetisíc kilometrov štvorcových kilometrov lesa. Tunguzský meteorit rozjasnil nočnú oblohu nielen na Sibíri, ale vo veľkej časti Európy a v celej Strednej Ázii. Sila výbuchu bola väčšia ako dvadsať megaton.
Aká je pravdepodobnosť, že sa takéto katastrofy zopakujú niekedy v krátkej budúcnosti?
Kozmický priestor je plný kamenia, asteroidov, komét a rôznych zvyškov, ktoré tu zostali po vzniku slnečnej sústavy. Tieto zvyšky sa neustále medzi sebou a planétami zrážajú, a samozrejme neobídu ani našu planétu Zem. Niektoré sú malé ako hrášok a pri dopade úplne zhoria v atmosfére našej planéty, ale väčšie telesá zhoria len čiastočne a dopadnú na povrch Zeme ako meteority.
Astronómovia poznajú asteroidy, ktorých dráhy sa pretínajú s dráhou Zeme, čo teda znamená, že ku kolízii s našou Zemou môže dôjsť v blízkej alebo v ďalekej budúcnosti.
Asteroidy v blízkosti Zeme sú relatívne malé a spozorovať takéto miniasteroidy nie je vôbec ľahké. Aj malé asteroidy však môžu narobiť veľa škody, keď napríklad asi pred 20 až 50 tisícmi rokov narazil na Zem meteorit s priemerom asi 30 metrov. Kráter, ktorý po sebe tento meteorit zanechal má priemer 1,2 km a hĺbku 183 metrov. Volá sa Barringerov kráter a nachádza sa v Arizonskej púšti a patrí medzi tie najznámejšie.
V súčasnosti sa viaceré ďalekohľady prispôsobili na hľadanie takýchto asteroidov a astronómovia postupne zostavujú katalóg takýchto telies. Hlavný projekt má názov Spaceguard, a na dvadsaťpäť rokov sa doň bude investovať 50 miliónov dolárov. Tento projekt má za úlohu identifikovať 90% asteroidov v blízkosti Zeme s priemerom asi 800 metrov a väčším.
Jednou stránkou katastrofy je nájdenie asteroidu a druhou jeho zničenie, čo je omnoho ťažšie. Spomeňme si len na katastrofický film s Bruceom Willisom - Armageddon, koľko tam bolo návrhov na zničenie asteroidu. Podobných návrhov je množstvo a patria medzi ne: zničenie asteroidu jadrovými zbraňami, rozdrvenie asteroidu umiestnením siete s wolfrámovými strelami do jeho dráhy alebo odtiahnutie asteroidu vesmírnou loďou. Najlepší spôsob však bude zavŕtať sa do asteroidu. Daniele Fargion z Univerzity La Sapienza v Ríme navrhol riešenie, ktoré je podľa odborníka na asteroidy zo Southamptonskej univerzity Nicka Baileyho, veľmi elegantné.
Fargion navrhuje z vesmírnej lode spustiť na asteroid rakety s jadrovým pohonom a skrutkovitým hrotom, ktoré by sa doň zavŕtavali. Pri vŕtaní by rakety vypúšťali do vesmíru veľkou rýchlosťou vyťažené kamenie, čím by sa dosiahol rovnaký efekt ako pri štarte rakiet do vesmíru. Táto energia by stačila na odklonenie asteroidu z nebezpečnej dráhy.
Za desať rokov by rakety vyvŕtali z asteroidu kubický kilometer kamenia a odklonili by ho o tridsaťtisíc kilometrov. Podľa Baileyho to však má jeden háčik. Takéto riešenie sa dá využiť len pri asteroidoch z pevnej skaly ak nie je zložený z viacerých kusov skál, ktoré spolu držia len gravitáciou asteroidu. A ďalší problém niektorých asteroidov je to, že rotujú.
Preto skupina amerických vedcov, vzhľadom na to, že štruktúru väčšiny asteroidov poznáme len veľmi málo, navrhuje postaviť malé a lacné sondy, ktoré by sa vyslali do pásma asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Tam by táto vesmírna flotila sond monitorovala a skúmala vybrané asteroidy, a získali by sa tak potrebné informácie o týchto nebezpečných vesmírnych telesách.
Projekty, ktoré majú za úlohu sledovať vesmírne telesá ohrozujúce našu planétu si môžu pripísať už prvý úspech. Objavili totiž asteroid, ktorému dali príznačné meno Aphophis – podľa staroegyptského boha skazy. Aphophis by mal v piatok 13. apríla roku 2029 minúť Zem vo vzdialenosti len 30 tisíc kilometrov a v priemere má 390 metrov! Vesmírne agentúry NASA a ESA sa už začali pripravovať na toto stretnutie s asteroidom skazy.
Z histórie vieme, že asteroidy s priemerom 100 metrov do nás narazia po niekoľkých storočiach, s priemerom asi 1 500 metrov raz za milión rokov a taká katastrofická zrážka, ktorá vymietla zo Zeme dinosaurov približne každých 26 miliónov rokov. Inak povedané, pravdepodobnosť, že takáto udalosť nastane v 21. storočí je 1:10 000!
Najväčšou hrozbou teda pre ľudí na našej planéte sú menšie telesá s veľkosťou do sto metrov, pretože môžu udrieť kdekoľvek a kedykoľvek. To ako vážne beriete hrozbu asteroidov, závisí od toho, koľko myslíte na to, že sa s nimi zrazíme.
V I D E O :
Diskusná téma: Osudný asteroid
Neboli nájdené žiadne príspevky.